Keď boli hody, hostina,
V Terchovej to volali Martina.
Či zviera, či človek
mal moc jedla ktokoľvek.
V Riečnici hody, v Belej to bol pút,
V Terchovej to bolo Martina.
Keď si však vypili všade sa bili,
v tom boli rovnaká rodina.
Kolotoč nebol ani u jedných
na prvom mieste v programe.
Ožrať sa a potom biť,
to bolo ako povstanie.
Terchovčan len vtedy získal veľkú slávu,
keď mal na Martina dotlčenú hlavu.
A tomu sa tešil keď ho domov niesli
ako pretekári dolámanú káru.
To však boli len tí, čo nesprávne žili,
čo nie Martinovi ale Balanovi oddane slúžili.
Verili len tomu, keď jedli a pili,
a keď sa nakonci rúbali a bili.
Aj tých bolo veľa, ktorí sa modlili,
a čo od Martina ochranu prosili.
Prišli do kostola k Božiemu oltáru,
a konali službu na česť, Božiu slávu.
Zvyky boli vždy zlé i dobré vo svete,
tiež i na Martina v tom terchovskom svete.
Jedni sa v kostole litánie modlili,
a druhí po krčmách sto bohov hrešili.
Jarmok na Martina, v tom bola tá zloba,
zlodeji, korheli urážali Boha.
Zbojníci tí kradli, korheli sa bili,
všetci sa krútili ako nočné víly.
Martin bol biskupom, chudobných miloval,
ku všetkým bol štedrý, mnohých obdaroval.
Neraz aj nevhodným dával svoje dary,
a preto ho všetci veľmi radi mali.
Zanikli jarmoky, divoká hostina,
dnes sa už v Terchovej Martina len spomína.
Človek zneužíva často Božie dary,
a mladí to robia, čo ich učia starí.
Ak sa chcete dozvedieť viac o Terchovej tak neváhajte vstúpiť.
Komentáre
joooj
mam aj nove
Tak
Terchovú propaguješ skvelo
snazim sa